Dňa 9. septembra 2018 som sa zúčastnil prerokovania pripravovaného parku Pod Záhradami. Najprv som nechcel o tomto stretnutí písať, aby si niekto nemyslel, že sa na tejto iniciatíve, ktorá išla mimo mňa, zviezť. Ale nakoniec som sa rozhodol napísať aspoň článok, ktorý bude poukazovať na to, o čom sme sa rozprávali.

Na začiatku chcem poďakovať petičnému výboru, ktorý tento park navrhoval, Občianskemu združeniu OZ Zelená Bratislava – ZEBRA (ďalej len ZEBRA), ktorá toto stretnutie organizovala, ale aj samotnému pánovi starostovi Martinovi Zatovičovi, ako aj poslancom miestneho zastupiteľstva, ktorí sa s návrhom stotožnili a vďaka ktorým sa toto územie podarilo ochrániť.

Najprv sa nám ZEBRA, ktorá stretnutie organizovala, predstavila a predstavila určité námety, ktorými nás chceli naviesť na nejaké zaujímavé a možno vhodné riešenie. Predstavili nám aj výsledky ankety, ktorá pred časom prebehla najmä na Facebooku. Už pri príchode som zistil, že poznám viacerých prítomných, nielen zo strany samotných účastníkov, ale aj zo strany organizátorov, takže ma táto skutočnosť veľmi potešila.

V druhej fáze sme sa rozdelili do štyroch menších skupiniek, z ktorých každá mala vypracovať návrh na riešenie územia. Pričom je zaujímavé, že navrhované riešenia boli veľmi podobné a naozaj sme sa na viacerých priestorových prvkoch zhodli.

Veľmi rád by som vyzdvihol prácu samotného občianskeho združenia a pripomenutia toho, že možno, ak by sme v samotnom navrhovanom parku použili určité prvky, skôr by sme vedeli dostať na jeho realizáciu peniaze a samotný park by vznikol skôr, ako bez takýchto prvkov. Medzi ne patrilo vytvorenie časti pre motýle a časti s jedlými plodmi (jablká, hrušky a pod. – keďže už teraz sa takéto stromy na mieste nachádzajú).

Nechcem hodnotiť všetky skupinky, skúsim priblížiť len to, o čom sme sa bavili, v čom bola viac menej zhoda, čo sa mi možno viac páčilo z iných skupiniek, prípadne čo predniesla tá naša.

V prvom rade sme sa viac menej všetci zhodli na tom, že park by nemal mať charakter nejakého lesoparku, ale aby bolo zachované voľné priestranstvo, prípadne s roztrúsenými stromami. Bavili sme sa aj o tom, že na mnohých miestach je stavebný odpad zo starej Dúbravky a toto bude tiež potrebné zasanovať a na mieste by mali byť pod povrchom nejaké pramene vody, čo by bolo vhodné využiť.

Veľký konflikt vzniká najmä medzi psíčkarmi a rodičmi s deťmi, preto je potrebné park rozdeliť na dve časti, ktoré by boli aj fyzicky rozdelené nejakým hustým živým plotom (môže v ňom byť aj nižší plot). V jednej časti by bol dovolený voľný pohyb psov a zvyškom by bolo možné prechádzať so psom na vôdzke. V samotnom výbehu by bol samozrejme pohyb detí dovolený, mnohí rodičia predsa chodia psy venčiť aj so svojimi ratolesťami. Preto by tam mohlo byť umiestnené niekoľko herných prvkov vhodných pre deti a pre psov. Táto časť by mala byť v časti v blízkosti domu Koprivnica. Aby však táto časť bola oddelená od hluku zo samotného parku, v blízkosti domu by sa mohla vytvoriť takzvaná motýlia lúka, ktorá by bola extenzívnejšie využívaná.

V najnižšej časti, v blízkosti domu Koprivnická 15, by sa mohlo vytvoriť jazierko, čím by sa využil samotný terén.Ak terén a konštrukcia dovoľuje, mohol by sa takýto vodný prvok zakomponovať aj vyššie, a voda by prenikala prirodzene aj do nižšie položených častí. To je samozrejme otázka na krajinných architektov.

Jedna skupinka navrhla vytvoriť prírodné kolmé parkovanie na ulici Pod Záhradami, kde teraz autá parkujú pozdĺžne, čím by sa navýšia aj parkovacia kapacita. Toto parkovanie by nemalo byť pomocou asfaltu či betónu, ale tak, aby sme nezvyšovali takéto prehrievajúce plochy (možností je viac).

V rámci ankety, ako to aj jedna zo skupiniek povedala, je potrebné, aby sa rozšírili chodníky(opäť asi vhodnejšie nejakým prírodným materiálom), kade by mohli prechádzať vedľa seba cyklisti aj chodci a nedochádzalo by medzi nimi ku kolíziám.Keďže sa nejedná o významnú trasu, takéto riešenieby asi nebolo na mieste nazývať cyklochodníkom. Ale žiaľ ľudia, ktorí idú od ulice Koprivnická smerom k Domu kultúry, tade aj tak chodia.

Oddychová zóna s lavičkami a možno nejakými okrasnými kvetinami by mohla byť v blízkosti kostola, čo nie je až tak blízko obytných častí, a tým že je tam aj cesta, vo večerných hodinách by nedochádzalo k výraznému vyrušovaniu obyvateľov.

Z tohto stretnutia si pamätám okrem účastníkov aj menovite pána starostu Martina Zatoviča, poslanca miestneho zastupiteľstva Juraja Káčera ako aj jeho kolegu Tomáša Husára. Žiaľ s ostatnými sa vlastne len teraz oboznamujem a možno som ich na mieste nespoznal, tak sa ospravedlňujem a ďakujem hlavne OZ Zelená Bratislava – ZEBRA. A zároveň aj v mojom mene pozývam všetkých, ktorým nie je tento priestor ľahostajný na spoločné stretnutie, ktoré sa uskutoční 21. októbra 2018. Akcia sa volá „Park sa črtá“ a viac informácii nájdete tu.

Ak Vás moja činnosť zaujíma, staňte sa fanúšikom mojej Facebook stránky tu.